Píšu o nás: Vzácna ryža umiera, v jej záchrane pomáhajú Slováci

Posted on: september 24th, 2010 by admin No Comments

Naša vzácna uzgenská ryža umiera, rozpovedala Slovákom svoj príbeh dedina Šorobašat na juhu Kirgizska a poprosila o pomoc.

Červenkastá ryža, ktorá je základnou surovinou jedál národov centrálnej Ázie a z ktorej sa spolu s mrkvou, jahňacím mäsom a voňavým korením pripravuje tradičný pokrm plov, sa ocitla v ohrození po tom, čo región začala sužovať čoraz viac sa prehlbujúca ekonomická nepohoda.

Hoci bolo pestovanie ryže od nepamäti zdrojom obživy uzgenských roľníkov, dnes tradícia pre zlú hospodársku kondíciu krajiny zachádza a toto miznutie môže v konečnom dôsledku znamenať plošné zbedačenie obyvateľstva. Ryža je v regióne navyše tmelom rodín či zárukou stability a podpisuje sa nielen pod pevnejšie zdravie ľudí, ale nepriamo aj pod vyššiu vzdelanosť detí.

Rozpad rodiny
Prepadajúca sa nezamestnanosť v poľnohospodárstve prinútila tisíce hláv juhokirgizských rodín zarábať si na živobytie mimo domova. Kým teda muži zotrvávajú na skusoch v Rusku, Kazachstane či Spojených arabských emirátoch, starosť o ryžové polia doľahla na plecia ich žien a detí. Stratiť však pevný bod v rodine, prináša so sebou nemalé následky na celkový stav spoločnosti.

Tým prvým je rast chorobnosti. V regióne sa zvyšuje ako počet gynekologických ochorení, tak i neplodnosť žien, keďže tie musia ťažkú fyzickú prácu vykonávať stojac v studenej vode. A práve takéto prostredie je pre telesnú konštrukciu ženy viac ako ohrozujúce. Bolestivé pôrody s tým spojené zapríčiňujú komplikácie ako u matiek, tak novorodencov.

Druhým dopadom je znižovanie gramotnosti detí, pretože na poli, ktoré dáva obživu rodinám, je bez otcov každá pomocná ruka dobrá. V prvom kole smerujú zo škôl na polia dievčatá, tie ryžu sadia, v čase zberu zasa chlapci, nápomocní matkám najmä v presune ťažkých vriec na miestny bazár.

Bez ryže niet identity
No ďalším dopadom, ktorý je pre oblasť obzvlášť citlivý, je strata koloritu, vlastnej kultúry, tradícií, ktoré sa bezprostredne viažu na kultiváciu vzácnej plodiny.

Primárna príčina, prečo sa na nás títo ľudia obrátili, nebola chudoba, hlad, bieda, ktorá je tam signifikantná, ale to, že chcú zachovať svoju identitu, tradičnú ryžu, ku ktorej sa ich identita viaže. Nejde o obyčajnú ryžu. Má červenkastú farbu a zaujímavú chuť, hovorí Zuzana Jezerská z neziskovej organizácie Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj.

Podľa nej majú miestni roľníci vážny problém prežiť. Uzgenská ryža sa nazýva Božie zuby, pretože jej pestovanie je náročné a zbiera sa iba raz ročne. Chudobní roľníci sú síce schopní ryžu pestovať, no už nie sú schopní svoju úrodu predávať obchodníkom na bazároch, vysvetľuje.

Sprostredkovatelia na trhoch totiž roľníkom vyplácajú nízke ceny, ktoré nepostačujú ani na náklady spojené s pestovaním. Takisto nedovoľujú nakúpiť potrebné náradie, ba dokonca niekedy ani hnojivá a semená.

Týmto sa kruh chudoby uzaviera. Bez prostriedkov niet práce, bez tej niet stability v rodinách, bez rodín niet hrdosti a dedičstva po predkoch. Bez červenskastej ryže niet ničoho. Čoraz viac upadajúci región, kde dnes pod hranicou chudoby žije 50 percent obyvateľov, tak dáva priestor pre rozpínajúce sa etnické nepokoje či dílovanie drog.

Pomoc spoza hraníc
Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj preto začalo v januári realizovať vďaka SlovakAid projekt na záchranu tejto pozoruhodnej plodiny. Do výbavy poslalo dedine Šorobašat  pluhy, gumené čižmy i oblečenie a ryžu vďaka projektu začal mlátiť špeciálny mlyn akčubaz. Slováci nakoniec roľníkom ozrejmili ako predávať vlastnú ryžu a idú ďalej…

Oslovili sme výskumný poľnohospodársky inštitút v Piešťanoch, ktorého odborníci vezmú vzorky pôdy a ryže a zistia, čo je na nej výnimočné. Radi by sme ju zadefinovali a určili jej hodnotu na trhu. Pokúsime sa získať pre roľníkov certifikát, licenciu, keďže na trhu existuje veľa falzifikátov, hovorí Zuzana Jezerská.

Po uzgenskej ryži je totiž v oblasti obrovský dopyt, a tak niektorí predajcovia prifarbili vlastnú neuzgenskú ryžu kadmiom. Keď na podvod prišla inšpekcia, niektoré krajiny zakázali dovoz ryže zo Strednej Ázie, čo skomplikovalo predaj. Ak by ste túto ryžu hľadali na slovenských pultoch, nedopátrate sa. Je výlučnou súčasťou kuchýň stredoázijských krajín bývalého Sovietskeho zväzu a Kirgizi veria, že ňou ostane i naďalej.

Slováci a rozvojová pomoc
Hoci si Slováci podľa prieskumov myslia, že je rozvojová pomoc krajinám tretieho sveta ušľachtilá vec, len máloktorý z nich má prehľad o tom, čo všetko v sebe tento termín ukrýva. Napriek tomu sú s mierou informovanosti o projektoch spokojní, čím sú v rozpore s inými národmi Európy, ktoré skôr hovoria o nespokojnosti s informovaním.

Vyplynulo to z vlaňajšieho prieskumu Eurobarometra, ktorý sa zameriaval na otázku poskytovania rozvojovej pomoci.

Pätina Slovákov podľa prieskumu zastávala v uplynulom roku názor, že rozvojová pomoc by sa mala zredukovať v prípade, že si ju nemôžeme dovoliť a od toho odvíjajú aj postoj, že pomoc by mali poskytovať globálni boháči.

Podľa polovice slovenských respondentov je primárnym dôvod pomoci globálna stabilita, no tri štvrtiny z nich za motiváciu donorov považuje vlastné záujmy krajiny, napríklad získanie politických spojencov či zabránenie migrácií občanov z rozvojových krajín do vyspelých.

Za najväčší problém Slováci v uplynulom roku podľa Barometra považovali chudobu (57 percent oslovených), ekonomickú krízu (40 percent) a potravinovú krízu (29 percent).

Autor: Stanislava Harkotová, Aktuálne.sk