Právo na životné minimum

Jedným z najväčších problémov v mnohých krajinách výrábajúcich topánky, najmä v Ázii, je nízka
mzda. Aj keby pracovníci zarábali minimálnu mzdu, nemusela by im stačiť na ďalšie živobitie. Napríklad minimálna mzda v Číne znamená asi polovicu toho, čo by bolo potrebné pre slušné živobitie, v Bangladéši to je dokonca iba pätina. Životné minimum (Http://www.cleanclothes.org/livingwage) je ľudské právo, ktorý je často obchádzané pri  výrobe topánok, obzvlášt v ázijskych krajinách. Nízke mzdy častovedú taktiež k nelegálnym úrovniam nadčasov. Na tejto mape nájdete porovnanie minimálnych miezd v hlavných výrobných krajinách Ázie:
https://insite.cleanclothes.org/workgroups/change-your-shoes/private/cir...

Vo všeobecnosti dochádza pri výrobe obuvi k nasledovnému: mesačná mzda pracovníka je približne rovnaká, ako je konečná predajná cena jedného jediného páru topánok, ktoré vyrobí. Je to preto lebo obuvnícki pracovníci zvyčajne dostanú veľmi malý zlomok z ceny, ktorú spotrebiteľ zaplatí v obchode. Napríklad za 120€ topánky vyrobené v Indonézii, dostanú robotníci iba malý zlomok z celkovej ceny a to iba 2,5€ , niečo málo cez 2% z maloobchodnej ceny, zatiaľ čo väčšinu z hodnoty topánky si necháva značka a predajca.

Analýza hodnoty tenisky:

Takže pár tenisiek kúpil zákazník za 120€ v obchode, maloobchodník ho kúpil od distribútora za 55 €, distribútor zaplatil značke 50€, ktorá ho kúpila za 20 € od výrobcu.

Práca z domu

Obuvnícky priemysel zadáva mnoho subdodávok na čiastkové práce pre neformálny sektor. Práca z domu je vykonávaná najčastejšie ženami v ich vlastných domovoch alebo v ich blízkosti za príjem v hotovosti. Tie ženy sa zároveň starajú o deti a iných príbuzných alebo robia poľnohospodárske
práce. Práca z domu, je spôsobom, akým si zamestnávatelia znižujú náklady: platy sú nízke a často založené úkolovo, zamestnávatelia neplatia žiadne sociálne poistné, a režijné náklady sú nižšie, pretože domáci  pracovníci si platia vlastné nájomné, elektrina, stroeje a náklady na údržbu. Domáci pracovníci nemajú žiadnu záruku stabilného pracovného miesta a pokiaľ ich zamestnávateľ nemá zákazky, nemusí svojim zamestnancom ani zaplatiť, či ich prepúšťať.

V Indii:

- 60% výroby koženej obuvi sa vyrába doma alebo v malých domácich dielňach
- Mzda za takúto čiastkovú prácu v neformálnom sektore je asi 10 rupií, čo je 0,14€ za ušitie jedného zvšku obuvi.
- Mzdové úrovne sú obvykle od 80 rupií za deň (1,18€) do 125 rupií za deň (1,84€) v neformálnom sektore.
- Pracovníci v neformálnom sektore, vrátane tých, ktorí dodávajú exportným firmám, často nemusia zarobiť ani minimálnu mzdu, ktorá je v Indii niečo málo cez 50€ za mesiac.
- Životné minimum je však v priemere 200€ za mesiac (podľa správy o mzdách v Ázii).

Nízke ceny za čiastkové práce sú podmienené aj pokračujúcou existenciou detskej práce z domu. Domáci pracovníci vyrobia v ich vlastnej výrobe 10 až 15 párov topánok denne, v závislosti na type topánky, avšak táto výroba na rodinu môže významne narásť v prípade, že v nej zapoja deti.