Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj

Rozprávanie o projekte Ryža z Uzgenu

sckr — Thu, 19 Apr 2012 13:21:20 +0000

Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj vás srdečne pozýva na záverečné podujatie rozvojového projektu Ryža z Uzgenu.

Kedy: 9. mája 2012 o 17:00
Kde: Knižnica UNESCO, Klariská 9
Mapa

Rozprávanie o projekte bude obohatené aj ochutnávkou plovu – miestnej špeciality zo zachránenej ryže Ak Uruk. Vstup na podujatie je voľný. Informácií o projekte získate tu…

Viac informácií získate na telefónnom čísle 0910177779 alebo na e-mailovej adrese info@sccd-sk.org

(English) International Seminar Global Education Through Critical Literacy: Train the Multipliers

sckr — Sun, 18 Mar 2012 09:12:46 +0000

slovencine nejde sorry

Ženy v spodnej časti obchodných reťazcov

sckr — Thu, 23 Feb 2012 16:37:30 +0000

„Mnohé kúsky vo vašom šatníku možno vyrobili domáci pracovníci – topánky ušili ženy z východnej Európy, blúzky vyšívali doma v Indii, a pančuchy možno zabalili domáci pracovníci vo Veľkej Británii“. [i]

Domáca práca v globálnom dodávateľskom reťazci je realita, ktorú si už viac moderný firemný svet nemôže dovoliť prehliadať – minimálne preto, že jej podiel stále rastie[i]. Mnohí predajcovia, či už o tom vedia alebo nie, majú vo svojich dodávateľských reťazcoch aj domácich pracovníkov. Až 300 miliónov ľudí, z ktorých drvivú väčšinu tvoria ženy, vykonáva v rozvojových krajinách platenú prácu doma. Odhaduje sa, že v samotnej Indii je 30 miliónov domácich pracovníkov[ii]. Podľa odhadov je dokonca v Spojenom kráľovstve približne jeden milión domácich pracovníkov[iii]. Existujú dôkazy aj o domácej práci v strednej a východnej Európe, v krajinách ako sú Česká republika, Srbsko, Litva a Bulharsko[iv].

Kto sú domáci pracovníci?
Domácich pracovníkov zvyčajne tvoria ženy, ktoré vo svojich domovoch, prípadne v malých dielňach, ojedinele na formálnych pracoviskách ako sú továrne[v] vykonávajú náročnú prácu.

Môže ísť o vyšívanie a tkanie, výrobu kožených topánok alebo odevov, viazanie lán či napríklad vylupovanie kešu orechov. Niektorí domáci pracovníci vyrábajú produkty, ktoré na miestnom trhu aj sami predávajú. Iní sú súčasťou globálnych dodávateľských reťazcov – vyrábajú tovar pre sprostredkovateľa alebo subdodávateľa – agenta v dodávateľskom reťazci. Len málokedy sú naviazaní priamo na hlavného dodávateľa. Platení sú podľa počtu kusov[vi] – dostávajú napríklad fixnú sumu napríklad za každý vyšitý odev.

Tento text sa týka hlavne domácich pracovníkov, ktorí sú súčasťou globálneho dodávateľského reťazca odevného priemyslu: žien, ktoré vyšívajú a zdobia oblečenie a doplnky, ktoré končia na hlavných nákupných mólach Európy.

V čom je problém? Celosvetovo pravdepodobne pracuje v v neformálnej ekonomike viac žien než mužov. Zárobky v nej sú najnižšie a práca je najťažšia[vii]. Oproti ostatným neformálnym prácam má však domáca práca isté výhody. Je pre ženy bezpečnejšia v porovnaní s prácou mimo domova a môže byť jedinou pracovnou príležitosťou v kultúrach, v ktorých je mobilita žien obmedzená[viii]. Zároveň je práca doma flexibilnejšia ako iné druhy práce, vďaka čomu môžu ženy spojiť zarábanie peňazí so starostlivosťou o rodinu a domácimi prácami. Najdôležitejšie je však to, že to neraz býva jedinou reálnou možnosťou, vďaka ktorej si môžu zarobiť.

Zároveň však nesie vysoké riziko možného vykorisťovania žien. Toto riziko je pri domácich pracovníkoch dokonca vyššie ako u iných pracovníkov v odevnom priemysle, ako sú napríklad továrenskí pracovníci[ix]. Môže za to absencia zákonnej úpravy, ktorá by upravovala ich postavanie, absencia ktorá je napriek ich relatívne vysokému počtu realitou len v malom počte krajín. Znamená to, že nemajú ani nárok ani na základné sociálne zabezpečenie podobné tomu, aké majú zamestnanci či nejakú formu podpory.

Domáci pracovníci sú do veľkej miery neviditeľní – je to pracovná sila izolovaná v v suteréne dodávateľského reťazca, ďaleko od predajcov veľkých značiek na inej strane planéty. Ako ukazuje schéma, dodávateľský reťazec môže byť dlhý a zložitý, s množstvom sprostredkovateľov medzi predajcami a pracovníčkami v spodnej časti reťazca. To znižuje finančnú čiastku, ktorá sa od vrcholu reťazca dostane k domácim pracovníkom. Zároveň sa tak znižuje ich vyjednávacia sila pri jednaniach o lepší zárobok a pracovné podmienky, keďže väčšinou sú v kontakte len so subdodávateľmi, a nie s hlavným dodávateľom. Sotva tak vedia, kto je zodpovedný za ich zárobok a podmienky. Podobne, ale v opačnom garde, predajcovia často nevedia, kto pracuje na ich produktoch, ani veľa toho nevedia ani o podmienkach, v ktorých domáci pracovníci pracujú.

Keďže sú domáci pracovníci izolovaní od ostatných žien vykonávajúcich rovnaký druh práce, je pre nich veľmi ťažké zorganizovať sa a dožadovať sa svojich práv. V dôsledku toho sú ich mzdy nízke, nepravidelné a často meškajú. Domáci pracovníci sú zvyčajne platení od kusu, obyčajne dostávajú menej ako 10 percent konečnej predajnej ceny produktu, ktorý vyrobili[x]. Ba čo viac, výrobné náklady, ako sú šijacie stroje, ihly a elektrická energia znášajú. Pracovné zaťaženie je pritom nepredvídateľné, objem sa mení z týždňa na týždeň a závisí od sezóny. V dôsledku toho existujú obdobia veľmi nízkych alebo žiadnych príjmov, po ktorých nasledujú obdobia veľmi dlhej pracovnej doby potrebnej k splneniu náročných konečných termínov. Ak ktosi objednávky náhle zruší, domáci pracovníci majú len obmedzené možností na prijatie opatrení[xi].

Mária – domáca pracovníčka s obmedzenými možnosťami.Mária šije vystrihnuté diely oblečenia do ich hotovej podoby u seba doma na priemyselnom šijacom stroji. Pracuje pre miestneho sprostredkovateľa, ktorý jej prináša materiál a chodí pre hotové oblečenie. Sprostredkovateľ jej platí podľa počtu kusov. Mariina práca je nepravidelná. V istých obdobiach môže byť veľmi náročná. Vtedy pracuje aj 75 hodín týždenne. Všetka takáto práca je platená vždy podľa počtu kusov. Nedostáva žiadne príplatky za nadčasy, plat za dovolenku ani platenú dovolenku. Jej zamestnávateľ ju považuje za samostatného dodávateľa, takže z jej mzdy nezráža dane ani príspevky na sociálne poistenie. Mária sa teraz teší, lebo dostane svoju výplatu v plnej výške, vie však, že neskôr vo svojom živote nedostane celkom nič. Dodávateľ jej povedal, že zákony o minimálnej mzde pre ňu neplatia. Hoci sa nedávno dozvedela, že to nie je pravda, vie, že vyššiu mzdu dostávať nemôže, pretože takých žien, žien ktoré sú pripravené pracovať za to málo, čo môžu dostať, je veľa.Máriin manžel je pomocný robotník. Príležitostne dostáva prácu na mesiac alebo viac na stavbe. Pracuje vždy, keď môže. Jeho príjmy sú však veľmi rôznorodé. Niekedy pre zvýšenie rodinných príjmov Mária necháva svoju 10-ročnú dcéru doma namiesto toho, aby šla do školy, a malá jej pomáha. Dievča prišíva gombíky, potom žehlí a prehýba hotové oblečenie. Zároveň sa stará o svojho dvojročného brata a štvorročnú sestru. Vďaka tomu sa Maria môže sústrediť na šitie na stroji a zvyšovať objem výroby.

Mariin príbeh je zostavený z viacerých zdrojov vrátane Yanz a i. 1999; ILO 1995, 1996; and Wilson 1993. (McCormick, D. & Schmitz, H. 2001: 13)

Prijímanie opatrení – Ako zabezpečiť lepší život pre domácich pracovníkov?

Domáci pracovníci si zaslúžia dobré pracovné podmienky. Potrebujú alebo požadujú:

uznanie domácich pracovníkov ako zamestnancov
pravidelnú prácu
náležitú pracovnú dobu
lepšie mzdy – ‘existenčné minimum’
základnú sociálnu ochranu, najmä v oblasti ochrany zdravia, materstva a staroby
uznanie svojho práva na organizovanie sa.

Mnohé z týchto požiadaviek sú aj súčasťou Dohody o domácej práci Medzinárodnej organizácie práce, prijatej v roku 1996. Táto dohoda určuje, že s domácimi pracovníkmi má byť zaobchádzané rovnako ako s inými pracovníkmi a stanovuje minimálne štandardy pre ich zamestnávanie. Zároveň poskytuje právny rámec pre rôzne spôsoby, akými by domáci pracovníci mali byť chránení, a požaduje, aby vlády prijali a implementovali národnú politiku o domácej práci. Bohužiaľ, dodnes sa k tejto dohode pridalo len Írsko, Holandsko, Fínsko a Albánsko.

Dôležitú úlohu v tejto oblasti zohrávajú aj obchodné spoločnosti. So správnym prístupom môžu spoločnosti regulovať domácu prácu tak, aby napĺňali medzinárodné pracovné štandardy a naďalej poskytovali prácu, ktorá vyslobodí ženy a ich rodiny z chudoby, bez toho aby utrpela ich konkurencieschopnosť. Neprijatie opatrení na zlepšenie mzdových a iných podmienok domácich pracovníkov môže tiež veľmi poškodiť reputáciu a verejný imidž spoločností. V súčasnosti čoraz menej a menej európskych a amerických spoločností nemá žiadnu politiku podpory a ochrany domácich pracovníkoch v ich dodávateľských reťazcoch.

Zoskupenie pracovníkov a kupujúcich v Díllí

Po celom svete existujú inovatívne iniciatívy, ktoré sa pre domácich pracovníkov snažia zabezpečiť lepšie podmienky. Zaujímavý model používa Asociácia žien – podnikateliek (Self Employed Women’s Association, SEWA), odborové hnutie chudobných pracovníčok – podnikateliek v Indii. V roku 2006 SEWA zriadila stredisko pre vyšívanie v Díllí, ktorého cieľom je podpora domácich pracovníčok. Prepojením spoločností a dodávateľov priamo s pracovníkmi SEWA sa jej podarilo eliminovať úroveň sprostredkovateľov. Namiesto toho SEWA rokuje v mene svojich členiek o sadzbách za kus a dodacích lehotách priamo s vývozcami, čím zabezpečuje pravidelnú prácu za slušnú cenu.

„Teraz si uvedomujem chamtivosť subdodávateľov. Vždy som vedela, že nie som dobre zaplatená, no nikdy som nemala odvahu s nimi vyjednávať s.“
Poonam, domáca pracovníčka a členka SEWA, október 2008

Stredisko pre vyšívanie zároveň zabezpečuje vybavenie a materiály, ako aj spoločenské priestory, v ktorých sa ženy môžu stretávať a školiť, organizovať a socializovať – čo je ohromná príležitosť pre ženy, ktoré inak sotva opustia svoje domovy. Finančné služby (sporenie, úvery, poistenie), školenia zručností a školenia o organizovaní a projektovom manažmente, sú pre ženy dostupné tiež. Tie si tak zlepšujú zručnosti a zvyšujú svoje príjmy. Tento model už získal medzinárodné uznanie a stredisko má niekoľko priamych objednávok zo spoločností vrátane Tesco, New Look a Monsoon. A v dôsledku toho sa životy žien menia.

Farida je výšivkárka a pracuje doma v Dillí v Indii. Je členkou Asociácie žien – podnikateliek „Môj manžel je robotník, máme spolu štyri malé deti. Bola som jednou z prvých členiek strediska už v roku 2005. Zhotovujem výšivky a šijem. Vyšívam už od svojich 12 rokov. Odkedy som sa stala členkou strediska, dostávam pravidelnú a lepšie platenú prácu. Dostávam dvojnásobok toho, čo som zvykla predtým, pretože ma už neplatia sprostredkovatelia. Zároveň som začala šetriť. Ušetrila som už 15 000 rupií, ktoré poslúžia na vzdelanie mojich detí. Už dnes si môžem dovoliť dvom z nich štátnu školu. Môj manžel sa na mňa zvykol hnevať za to, že som šla do strediska, ale teraz sa veľmi teší a podporuje ma, najmä preto, že zarábam viac ako on! Naozaj sa z práce a stretávania v stredisku teším, chodím tam každý deň. Veľa som sa naučila, moja sebadôvera narástla. Teraz chodím na medzi ľudí, stretávam sa s inými ženami v našej komunite – predtým som bola veľmi izolovaná a nedokázala som vyjsť z domu.“

Aashma tiež pracuje zo svojho domu v Dillí. Je členkou SEWA„Mám 19 rokov a som členkou strediska len čosi vyše roka. Chodila som do školy len do svojich desiatich rokov. Odvtedy, ako som presvedčila svojich rodičov, aby mi dovolili chodiť do strediska, dokážem zapadnúť a baviť sa so ženami v komunite. Nedávno moju mamu presvedčila iná žena v stredisku, aby ma pustila naspäť do školy, aby som mohla pokračovať v štúdiu. Teraz sa venujem vyšívaniu zhruba 2-3 hodiny denne a zvyšok dňa sa učím. Chodím do strediska každý deň a ušetrím všetko, čo zarobím. Mama mi dovolila pokračovať v štúdiu, chcem sa stať učiteľkou.“

Aké opatrenia sú potrebné, aby etické praktiky týkajúce sa domácich pracovníkov boli implementované vo svetových dodávateľských reťazcoch?

Predajcovia a dodávatelia by mali priznať, že domáci pracovníci zohrávajú vedúcu úlohu vo výrobe odevov pre medzinárodné trhy. Spoločnosti by mali vytvoriť a prijať politiky týkajúce sa domácich pracovníkoch, čím by ukázali, že uznávajú hodnoty, ktoré domáci pracovníci vytvárajú a mali by sa verejne zaviazať zlepšovať ich pracovné podmienky. Zároveň by mali zaviesť medzinárodne dohodnuté pracovné normy.

Spotrebitelia by mali klásť otázky o oblečení, ktoré si kupujú, vyvolávať tlak na obchodné spoločnosti, aby boli zodpovedné za podmienky pracovníkov a tí, ktorí sú znalí problematiky by mali ostatných spotrebiteľov informovať o etickom nakupovaní.

Vlády by mali ratifikovať a implementovať Dohodu o domácej práci Medzinárodnej organizácie práce a schváliť národnú politiku o domácej práci, vrátane podpory iniciatív etického obchodovania, ako sú napríklad iniciatívy uvádzané vyššie.

Agentúry pre rozvojovú spoluprácu by mali určiť slušné zamestnávanie pre ženy a mužov ako jeden zo svojich kľúčový rozvojových cieľov a ako hlavný krok pre dosiahnutie prvého Miléniového rozvojového cieľa, ktorým je odstránenie chudoby. Agentúry by mali predovšetkým poskytovať vyššiu podporu organizáciám, ktoré zastupujú ženy pracujúce na neformálnom pracovnom trhu a podporujú ich, aby si boli vedomé svojich práv a domáhali sa ich.

[i] Labour Behind the Label (odkaz)

[ii] Ethical Trading Initiative, ETI homeworker guidelines: recommendations for working with homeworkers (odkaz)

[iii] Ibid

[iv] Ibid

[v] Labour Behind the Label (odkaz)

[vi] Ethical Trading Initiative, ETI homeworker guidelines: recommendations for working with homeworkers, s. 11 (odkaz)

[vii] Chen, M., Vanek, J., Lund, F., Heintz, J., with Jhabvala, R and Bonner, C. (2005) ‘Women, Work and Poverty’, Progress of the World’s Women: UNIFEM

[viii] Ethical Trading Initiative (2010) Homeworker Briefing

[ix] (odkaz)

[x] (odkaz)

[xi] Chen, M., Vanek, J., Lund, F., Heintz, J., with Jhabvala, R and Bonner, C. (2005) ‘Women, Work and Poverty’, Progress of the World’s Women: UNIFEM

Valentínska exkurzia: Viete skade k nám lietajú kvety?

admin — Tue, 14 Feb 2012 20:17:49 +0000

Valentínska exkurzia: Skade k nám lietajú kvety?

admin — Tue, 14 Feb 2012 09:46:27 +0000

Kde vyrástli kvety, ktorými na sv. Valentína obdarujeme svoju lásku? Kto ich vypestoval a ako? Koľko kilometrov preleteli, kým sa dostali do našej vázy? Dozvedieť sme sa to mohli na valentínskej exkurzii vo veľkosklade črepníkových a rezaných kvetov, ktorá sa uskutočnila v pondelok 13. februára 2012 v Bratislave. Okrem vône kvietkov sme sa mali možnosť nadýchnuť inšpiratívnej atmosféry v redakcii online denníku Aktuálne.sk a v priestoroch mediálnych ateliérov Paneurópskej vysokej školy.

9:00 Exkurzia v redakcii spravodajského serveru Aktuálne.sk

prehliadka redakcie, diskusia o práci novinára v online denníku – sprevádza zástupca šéfredaktora Jakub Filo
príprava na návštevu veľkoskladu kvetov – rozdelenie úloh a žánrov
účastníci sa stretnú o 8:50 hod. na vrátnici budovy BC Apollo II. (budova E), Prievozká 4/D, Bratislava

10:30 Exkurzia do veľkoskladu rezaných a črepníkových kvetov Curel, s. r. o.

prehliadka veľkoskladu, novinárska práca v teréne – zber informácií a tvorba fotografií, príp. videí
veľkosklad Curel: Tomášikova 24, Bratislava

12:00 Novinárska tvorba správy, komentára a fotoreportáže

diskusia o problematike pestovania a dovozu kvetov, tvorba novinárskych žánrov a ich vyhodnotenie
lektori: Zuzana Límová, novinárka, Peter Ivanič, expert na globálne vzdelávanie
v priestoroch Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave, Nevädzova 5.

13:30 Prehliadka Mediálneho centra Fakulty masmédií PEVŠ

sprevádza Zora Hudíková, vedúca Ústavu mediálnej tvorby FM PEVŠ
predpokladné ukončenie exkurzie je o 14:00 – 14:30 hod.

Novinárske výstupy:

Študenti si privoňali k novinárskej práci
Tŕne, ktoré prehliadame
Kvety vraj pochádzajú z kvetinárstva
Rozhovor so šéfredaktorom Aktuálne.sk

Galériu z podujatia si môžete pozrieť tu…

—————————
Podujatie organizovalo Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj spolu s programom Mladí reportéri pre životné prostredie. Podujatie finančne podporili EuropeAid, SlovakAid, Nadácia pre deti Slovenska a Fond ST.

Ako sme vrátili uzgenskej ryži zašlú slávu

admin — Tue, 10 Jan 2012 10:47:14 +0000

Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj, n.o. a a program GLEN na Slovensku vás pozývajú na Rozprávanie a premietanie fotografií z Kirgizska z realizácie rozvojového projektu Ryža z Uzgenu, na ktorom sa budú podieľať i noví GLEN dobrovoľníci.

Podujatie sa uskutoční 24. januára 2012 o 18h. v priestoroch Čajovne Biela Ľalia na Nevädzovej 4 v Bratislave. Vašu predbežnú účasť prosíme potvrdiť na tigran.aleksanyan@glen-slovakia.org.

Podujatie je organizované v spolupráci s Informačným centrom globálneho vzdelávania, ktoré je financované z prostriedkov Európske komisie.

Pozvánku si môžete stiahnuť tu…

Zbaľ sa a poď do Gruzínska

admin — Wed, 21 Dec 2011 13:22:48 +0000

Pozývame vás na osobné stretnutie s Jankou Štrichelovou, ktorá v lete roku 2011 strávila tri mesiace v Gruzínsku.

Podujatie sa uskutoční 10. januára 2012 o 18h. v Považskej Bystrici a je spojené s ochutnávkou gruzínskych špecialít.

Viac informácií nájdete v priloženej pozvánke.

Posedenie o práci a živote v Burkina Faso

admin — Wed, 21 Dec 2011 13:06:41 +0000

Posedenie o práci a živote v Burkina Faso

admin — Wed, 14 Dec 2011 11:08:07 +0000

Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj, n.o. a program GLEN na Slovensku vás pozývajú na príbehy a premietanie fotografií Miroslavy Furjelovej, ktorá v lete roku 2011 strávila tri mesiace v Ougadougou, Burkina Faso.

Podujatie sa bude konať 20. decembra 2011 o 18h v priestoroch Čajovne Biela Ľalia na Nevädzovej 4 v Bratislave.

Vašu predbežnú účasť prosím potvrdiť na tigran.aleksanyan@glen-slovakia.org.

Kontakt:

Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj
Tigran Aleksanyan
koordinátor programu GLEN na Slovensku
e-mail: tigran.aleksanyan@glen-slovakia.org
Pražská 11
811 04 Bratislava
www.sccd-sk.org

Zažite stáže programu GLEN v Afrike alebo Ázii

admin — Tue, 06 Dec 2011 17:11:32 +0000

Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj, n.o. oficiálne spúšťa nový ročník Multipliers’ Training Cycle 2012 zameraný na globálne vzdelávanie, ktorého súčasťou je i trojmesačná dobrovoľnícka stáž vo vybratých menej rozvinutých krajinách Afriky alebo Ázie.

: Miestni farmári, Burkina Faso, 2011. foto: Miroslava Furlejová

V roku 2012 ponúkame možnosť 4 úspešným uchádzačom zo Slovenska po absolvovaní medzinárodných školiacich seminárov vo Francúzsku, Nemecku a Českej republike zúčastniť sa na týchto štyroch dobrovoľníckych projektoch:

Creating HIV/AIDS awareness amongst youth, Kamerun
Etude de la participation au sein d’un projet d’alphabétisation en milieu rural, Guinea
Renforcement organisationnel d’une association burkinabè, Burkina Faso
Support to Summer Schools on Life Skills and Farm Economics, Kirgizsko

Uzávierka on-line prihlášok je 31. januára 2012.

Viac informácií o programe a aktuálnom ročníku je dostupných na www.glen-slovakia.org.