9:00  Exkurzia v redakcii spravodajského serveru Aktuálne.sk 

• prehliadka redakcie, diskusia o práci novinára v online denníku – sprevádza zástupca šéfredaktora Jakub Filo
• príprava na návštevu veľkoskladu kvetov – rozdelenie úloh a žánrov
• účastníci sa stretnú o 8:50 hod. na vrátnici budovy BC Apollo II. (budova E), Prievozká 4/D, Bratislava

10:30  Exkurzia do veľkoskladu rezaných a črepníkových kvetov Curel, s. r. o.

• prehliadka veľkoskladu, novinárska práca v teréne – zber informácií a tvorba fotografií, príp. videí
• veľkosklad Curel: Tomášikova 24, Bratislava

12:00  Novinárska tvorba správy, komentára a fotoreportáže

• diskusia o problematike pestovania a dovozu kvetov, tvorba novinárskych žánrov a ich vyhodnotenie
• lektori: Zuzana Límová, novinárka, Peter Ivanič, expert na globálne vzdelávanie
• v priestoroch Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave, Nevädzova 5.

13:30  Prehliadka Mediálneho centra Fakulty masmédií PEVŠ

• sprevádza Zora Hudíková, vedúca Ústavu mediálnej tvorby FM PEVŠ
• predpokladné ukončenie exkurzie je o 14:00 – 14:30 hod.

Výstupy podujatia:

—————————

Podujatie organizuje Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj spolu s programom Mladí reportéri pre životné prostredie. Podujatie finančne podporuje Európska únia, Nadácia pre deti Slovenska a Fond ST.

Podujatie sa uskutoční 24. januára 2012 o 18h. v priestoroch Čajovne Biela Ľalia na Nevädzovej 4 v Bratislave. Vašu predbežnú účasť prosíme potvrdiť na tigran.aleksanyan@glen-slovakia.org.

Podujatie je organizované v spolupráci s Informačným centrom globálneho vzdelávania, ktoré je financované z prostriedkov Európske komisie.

Pozvánku si môžete stiahnuť tu…

Podujatie sa uskutoční 10. januára 2012 o 18h. v Považskej Bystrici a je spojené s ochutnávkou gruzínskych špecialít.

Viac informácií nájdete v priloženej pozvánke.

Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj, n.o.  a program GLEN na Slovensku vás pozývajú na príbehy a premietanie fotografií Miroslavy Furjelovej, ktorá v lete roku 2011 strávila tri mesiace v Ougadougou, Burkina Faso.

Podujatie sa bude konať 20. decembra 2011 o 18h v priestoroch Čajovne Biela Ľalia na Nevädzovej 4 v Bratislave.

V roku 2012 ponúkame možnosť 4 úspešným uchádzačom zo Slovenska po absolvovaní medzinárodných školiacich seminárov vo Francúzsku, Nemecku a Českej republike zúčastniť sa na týchto štyroch dobrovoľníckych projektoch:

• Creating HIV/AIDS awareness amongst youth, Kamerun
• Etude de la participation au sein d’un projet d’alphabétisation en milieu rural, Guinea
• Renforcement organisationnel d’une association burkinabè, Burkina Faso
• Support to Summer Schools on Life Skills and Farm Economics, Kirgizsko

Uzávierka on-line prihlášok je 31. januára 2012.

Viac informácií o programe a aktuálnom ročníku je dostupných na www.glen-slovakia.org.

Na Slovensku sa rodová rovnosť zatláča do úzadia, rozvojovým projektom chýba spätná väzba

Na Slovensku sa pred problematikou rodovej rovnosti často zatvárajú oči, aj preto nie je táto téma prioritná v oficiálnej rozvojovej pomoci. Ak sa aj robia projekty, nevie sa, či sa peniaze dostanú k tým, ktorí ich najviac potrebujú, ani to, či projekty ženám skutočne pomohli. Aj o týchto problémoch diskutovala 10. novembra približne dvadsiatka expertov zo Slovenska aj zahraničia. Konferenciu zorganizovala nezisková rozvojová organizácia Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj (SCKR), ktoré je jedným z partnerov iniciatívy CONNECT!

Téma rodová rovnosť už síce na Slovensku nie je tabu, výkonná moc ju ale stále tlačí do úzadia. „Problematika žien sa dáva na druhú koľaj,“ povedala na konferencii slovenská expertka na rodovú rovnosť Zuzana Vranová.

Nezáujem sa pretavuje aj do nedostatku financií, ktoré na takéto projekty prúdia z oficiálnej rozvojovej pomoci. Eva Havelková z Ministerstva zahraničných vecí SR priznáva, že rodová rovnosť nepatrí v  rezorte medzi priority „Gender problematiku nieže nechcú počuť, ale je to dosť odmietané,“ priznáva.

Daniel Hanšpach z Rozvojového programu OSN (UNDP) pritom upozorňuje, že pozícia žien v rozvojových krajinách býva omnoho horšia ako mužov, a tomu by sa mali prispôsobovať všetky rozvojové projekty.

Veľkým otáznikom je to, či už uskutočnené projekty ženám naozaj pomohli. Často totiž chýba spätná väzba. „Je dosť smutné, že túto pomoc robíme už veľa rokov, ale nevieme, kam sme dospeli,“ podčiarkuje problém nezávislá expertka Zuzana Fialová.

Odpoveď často chýba aj na otázku, či sa po čase nevráti všetko späť do starých koľají – teda či sú výsledky projektov trvalo udržateľné.  „Často sa aspekt trvalej udržateľnosti chápe len formálne, splní sa projekt a dovidenia,“ upozorňuje Zuzana Jezerská zo Slovenského centra pre komunikáciu a rozvoj.

Kým slovenským ženám sa nedostáva rovnosť príležitostí napríklad v politike alebo na trhu práce, omnoho väčším problémom čelia africké ženy. Najmä v krajinách, kde je pandémia vírusu HIV. Napríklad v Malawi žije 13 miliónov obyvateľov, z nich je až milión HIV pozitívnych. Ochorenie však omnoho viac zasahuje ženy, ktoré sú často vytláčané nielen zo spoločenského života, chrbtom sa im obracajú aj ich najbližší. 

„Takýmito ženami často opovrhujú v práci, doma nimi opovrhuje manžel, muži tiež môžu byť diskriminovaní, ale žena sa o manžela s HIV postará. Ak žena dostane HIV, tak trpí dvakrát,“ vysvetľuje členka predstavenstva Coalition of Women Living with HIV/AIDS z Malawi Chipo Kanjo.

Do subsaharskej Afriky smerujú peniaze aj z európskych krajín, problémom je, že nie všetky financie sa dostanú k tým, ktorí ich najviac potrebujú. „Každá rozvojová agentúra by sa mala zameriavať aj na stratégie projektov, pretože sa tu strácajú milióny dolárov, mali by sme zaistiť, aby bola implementácia projektov udržateľná, pretože často požadovanú zmenu veľmi nevidíme,“ odkrýva problém Etiópčanka Sara Worku z organizácie People in Need. 

Ako by sa teda mala robiť efektívna rozvojová pomoc? Veľmi dôležité je, aby sa do projektov zapojili samotné komunity, pre ktoré je projekt určený, inak môže často aj dobrý projekt stroskotať. „Časť musia spraviť komunity samotné, napríklad ak si chcú postaviť školu, musia si sami zohnať tehly, projekt zabezpečí ďalší materiál, napríklad na stavbu strechy,“ dodáva Chipo Kanjo.

Reportáž Moniky Mannovej s názvom Rovnoprávnosť žien je stále aktuálnou otázkou odvysielaná v TV Bratislava.

Zdroj fotografie: týždenník Trend

Keď sa na jar tohto roku terajšej vládnej zostave v Kirgizsku napokon predsa len podarilo dohodnúť na vládnom programe a rozdelení postov, oslávila to tradične. Jej poslanci priamo v parlamente obetovali sedem oviec. Z tejto zostavy vzišiel 30. októbra aj nový prezident krajiny – Almazbek Atambajev.  V predčasných prezidentských voľ bách zvíťazil jasnou väčšinou, získal 63 percent hlasov.

Čo urobí prezident
A. Atambajev je proreformný, Západom aj Ruskom rešpektovaný politik. Bývalý predseda vlády, ktorý na svoj  premiérsky post zasadol po vlaňajších októbrových parlamentných voľbách. Tie sa konali po prevrate a vychádzali z novej ústavy, podľa ktorej sa krajina rozlúči s prezidentským systémom a ako prvý štát Strednej Ázie prejde na parlamentnú demokraciu západného strihu.

V regióne Strednej Ázie, tradične postavenom na silných autoritách, to je odvážny ťah. „Vždy sme tu mali chána či cára, ľudia sú na to zvyknutí, takto sa budú iba hádať,“ hlasom plným pochybností komentovala pred časom pripravované reformy a zraniteľnosť krajiny pri jej prechode k parlamentnej demokracii účtovníčka Gulmira Kudabajevová. V poslednú októbrovú nedeľu volila A. Atambajeva. Lebo, ako hovorí, rozhodla sa pre stabilitu: „Chcem prezidenta, ktorý bude dodržiavať zákony a nedovolí, aby sme boli rozdelení na sever a juh.“ V krajine, ktorá zažila za posledných päť rokov dva prevraty a ešte pred rokom sa zmietala v etnickom násilí s otriasajúcou bilanciou vyše tristo mŕtvych, tisícky zranených, viac ako stotisíc ľudí, ktorí museli opustiť svoje domovy, to nie je nič nepochopiteľné.

Hoci tretina voličov mala odlišný názor ako ona, podľa výsledkov volieb má väčšina Kirgizov vo veciach jasno. Podobne ako Gulmira túžia predovšetkým po stabilite. Na túto kartu, na rozdiel od svojich hlavných oponentov, stavil aj A. Atambajev. A urobil dobre.

Prezidentské voľby spred dvoch týždňov sú však pre Kirgizov výnimočné aj čímsi iným ako prechodom na nový typ politického systému. „Je to vôbec po prvý raz v našich dejinách, keď sa starý prezident vzdá moci v prospech nového, riadne zvoleného prezidenta tak, ako mu to prikazuje zákon,“ objasňuje štátny úradník zo severu krajiny Tynybek Kaptegajev.

V týchto dňoch je ešte dočasnou prezidentkou Roza Otumbajevová. V minulosti ministerka zahraničných vecí a veľvyslankyňa krajiny v Spojených štátoch a Veľkej Británii. Západ ju považuje za akéhosi garanta demokratického vývoja v krajine. Na prezidentské kreslo zasadla po vlaňajšom prevrate, A. Atambajev ju v kresle vystrieda 1. januára budúceho roku. Predošlí prezidenti sa k svojmu kreslu dostali podobne ako ona – na základe politického prevratu alebo protiústavným predlžovaním volebných období.

T. Kaptegajev s dávkou skepsy upozorňuje na riziko, pred ktorým A. Atambajev – a s ním aj krehká demokracia – stoja. Podľa novej ústavy sa musí vzdať celej škály právomocí silného prezidenta a odovzdať ich parlamentu. „Len ak ich skutočne odovzdá, posunie nás bližšie k demokracii, za ktorú sme bojovali vo vlaňajšej revolúcii.“ Práve to sa však môže stať kameňom úrazu a zárodkom novej nestability.

Rozdelená krajina
Mapa rozloženia politických síl krajiny je poznačená výraznými regionálnymi a s tým spojenými klanovými štiepeniami  krajina je hrebeňmi hôr rozdelená na severnú a južnú časť. To sa prejavuje aj v politike. Napríklad tým, že A. Atambajev má väčšinu voličov na severe, zatiaľ čo jeho dvaja hlavní rivali si podelili voličské hlasy na juhu. Na oboch stranách je pritom voličov približne rovnako, čo vedie k opakovaným patom a pri slabom zastúpení jedného z celkov vo vedení krajiny k postupnému hromadeniu napätia a nestability.

Sever s hlavným mestom krajiny Biškekom je rozvinutejší, modernizovanejší a rusifikovanejší (v Kirgizsku žije po Kazachstane druhá najväčšia ruská diaspóra v Strednej Ázii), s vyššou životnou úrovňou a väčším objemom investícií. Juh je izolovaný, chudobnejší a v mnohých jeho pohraničných oblastiach pretrváva etnické napätie medzi Kirgizmi a Uzbekmi. Tam stačí naozaj málo a môže vypuknúť konflikt. Tak ako sa to už neraz stalo, naposledy vlani v júni v metropole juhu – v Oši.

Severo-južné štiepenie, klanové usporiadanie a multietnické spolužitie sú obľúbené  karty mnohých politikov. Aj porazení prezidentskí kandidáti sľubovali, že sa vrátia k vyšetrovaniu minuloročných nepokojov a revolučných udalostí, ktoré ukončili prezidentovanie južanského kandidáta Kurmanbeka Bakijeva. Napriek tomu, že by tým polarizovali a destabilizovali spoločnosť, získali vo voľbách spolu 30 percent hlasov, ktoré môžu v budúcnosti tvoriť základňu nespokojencov.

Tentoraz sa však prerátali a nechtiac zmobilizovali i tých, ktorí voľby bežne ignorujú – mladých a strednú vrstvu. „Mnohí by normálne voliť ani nešli, ale báli sa, že vyhrá niekto, kto bude zbytočne otvárať staré rany,“ hovorí Altynbek Bazorkulov, predavač z mesta Uzgen. On sám, hoci je južan, volil A. Atambajeva. „Nemyslím si, že je ideálny, ale aspoň na čas nám dáva nádej, že znovu nevypukne násilie,“ vysvetľuje.

Rivali
Pôvodne mal A. Atambajev v boji o prezidentské kreslo až 82 rivalov, neskôr sa ich počet znížil na dvadsať. Významní však boli len dvaja. Adachán Madumarov a Kamčibek Tašiev. Obaja pochádzajú z južného Kirgizska. Sú to známe firmy, nacionalisti. Hrajú uzbeckou kartou a esom o dominancii severanov.

A. Madumarov je úradník, ktorý dlho zastával vysoké, ale skôr ceremoniálne funkcie. Známy jej aj pod prezývkou „Bla-bla-bla“. K. Tašiev bol v čase nepokojov v júni 2010 ministrom pre nepredvídateľné udalosti, ako poslanec sa však prejavoval veľmi nevhodne. Jeho arogantné správanie bolo podľa analytikov významným mobilizačným faktorom voličov, ktorým také spôsoby nesedia.

Ekonomika a politika
Ekonomické otázky boli vo voľbách skôr okrajovou témou. Nebyť spomínaného etnického konfliktu a politického prevratu, ktoré krajine spôsobili 1,4-percentný hospodársky prepad, udržala by sa v čiernych číslach. Kvôli negatívnym ekonomickým dosahom krvavých udalostí získalo Kirgizsko prísľub rozvojovej pomoci 1,1 miliardy dolárov určených na rekonštrukciu zničenej infraštruktúry v mestách Oš a Džalalabád.

Hospodárstvo z väčšej časti závisí od produkcie zlata a vývozu elektrickej energie, ktorej vyváža Kirgizsko najviac zo všetkých krajín Strednej Ázie. Snahou súčasnej vlády je zreformovať niektoré oblasti ekonomiky, umožniť rozvoj podnikania v krajine a diverzifikovať príjmy štátu. Za zmienku stojí snaha o zjednodušenie podnikania živnostníkov či podpora turizmu, ktorý má potenciál stať sa chrbtovou kosťou ekonomiky.

Krajine robí vrásky jej závislosť od dovozu ropy a zemného plynu, cez ktorú ju výrazne ovplyvňujú silní hráči, najmä Rusko. Práve ono vlani výrazným zvýšením cien energonosičov prispelo k eskalácii napätia a následnému prevratu. To však súvisí skôr so zahraničnou politikou, ktorá bola v prezidentských voľ bách predsa len významnejšou témou. V tejto oblasti sľubuje A. Atambajev kontinuitu. Vyhlásil, že s najväčším obchodným partnerom krajiny, ktorým je s vyše tretinovým podielom Rusko, a osobite s premiérom Vladimirom Putinom má dobré vzťahy. Rusko v rámci svojich ekonomických záujmov počíta so zapojením Kirgizska do svojej iniciatívy o vytvorení colnej únie medzi viacerými krajinami Spoločenstva nezávislých štátov.

Kirgizsko je jedna z mála krajín na svete, ak nie jediná, ktorá má na svojom území ruskú aj americkú vojenskú základňu. Hoci nálady vo vzťahu k Moskve nie sú po poslednom prevrate také vrúcne, ako bývali, legitimitu tej ruskej prakticky nikto nespochybňuje. K obzvlášť citlivej téme americkej základne, ktorá je životne dôležitá pre kampaň NATO v Afganistane, sa A. Atambajev postavil zodpovedne.

Neplánuje porušiť dohodu dočasnej vlády, podľa ktorej tam Američania môžu zotrvať do roku 2014, teda roku, keď sa oficiálne končí ich vojenská prítomnosť v Afganistane. Požaduje však, aby sa premenila na civilnú základňu. Podľa analytikov môže byť za tým snaha získať za prenájom viac ako doteraz a prilepšiť tak štátnemu rozpočtu.

Splní sľuby?
Medzinárodní pozorovatelia označili prezidentské voľby za pokojné a demokratické. Pochybnosti sa spájajú so zlými zoznamami voličov, pre ktoré nemohli tisícky ľudí odvoliť. Porazení kandidáti výsledky neuznali a K. Tašiev sa vyhráža protestmi. Ani jeden však nevystúpil s relevantnými obvineniami o falšovaní. Chybné zoznamy sa totiž nenachádzali len na juhu – medzi tými, ktorí voliť nemohli, preto boli s veľkou pravdepodobnosťou aj voliči A. Atambajeva. Miestni analytici a novinári sa domnievajú, že ohrdnutí kandidáti čakajú na „obchod“, vďaka ktorému sa dostanú k nejakej zaujímavej pozícii.

Otázkou zostáva, či sa A. Atambajevovi podarí nastoliť sľúbenú stabilitu. Musí totiž najmä výrazne okresať mocenský aparát prezidenta a zbaviť sa tak mnohých vysokopostavených ľudí. Je pravdepodobné, že pritom od moci odstaví skôr svojich oponentov z juhu, čím sa môže postupne znovu nazbierať dodatočný potenciál na protesty.

A napokon – je vo hviezdach, či po ukončení šesťročného volebného obdobia odovzdá kreslo svojmu nástupcovi bez obštrukcií, keďže podľa novej ústavy nebude môcť znovu kandidovať. Doteraz sa to žiadnemu kirgizskému ani stredoázijskému prezidentovi nepodarilo. „Všetci však dúfame, že sa svojej pozície vzdá tak, ako má. Myslím si, že spoločnosť by tentoraz nikoho nenechala len tak ju zmeniť či obísť, ako sa to stalo viackrát predtým,“ hovorí T. Kaptegajev.

Autor: Peter Ivanič
Článok vznikol na objednávku týždenníka Trend