26/08/2019

Kapitola 2: Udržateľný životný štýl

Problematika udržateľného životného štýlu je aj u nás stále populárnejšia. Ľudia sa snažia žiť bezodpadovo, pribúda obchodov a podujatí, ktoré prevádzkujú a organizujú vyznávači takéhoto zmýšľania, o klimatickej zmene sa píše v novinách takmer denne, uhlíková stopa je stále viac skloňované slovné spojenie. A to, čo sa pred 20 rokmi zdalo nemožné – teda separovanie odpadu –  je dnes úplne bežnou realitou. Mení sa myslenie ľudí a mení sa aj nastavenie politík. To odštartovala Konferencii OSN o udržateľnom rozvoji v roku 2012, ktorá sa konala v Rio de Janeiro. Bol to prelom – zosúladenie hospodárskych a environmentálnych cieľov globálnej komunity. 

A ako udržateľný životný štýl súvisí s globálnym bývaním? Veľmi!

Environmentálna udržateľnosť sa zaoberá minimalizovaným využívaním zdrojov, minimálnym znečistením a ochranou miestnej biodiverzity. Sociálna udržateľnosť pokrýva širšiu škálu faktorov, vrátane dodržiavania etických noriem počas plánovania výstavby, integrácie budovy do okolitej komunity, navrhovania bývania na uspokojenie rôznych potrieb a poskytovania sociálnych služieb a zariadení. Ekonomická udržateľnosť je jednoduchá – sociálne bývanie by malo podporovať miestnu hospodársku rozmanitosť a poskytovať pracovné príležitosti obyvateľom.

Najviac problémov tohto typu majú samozrejme krajiny Globálneho Juhu, no to neznamená, že sa vyhýbajú vyspelým západným krajinám. Globálny Sever čelí iným typom problémov s udržateľnosťou miest a zabezpečenie dôstojného bývania je stále viac témou na celom svete. Jestvuje tiež niekoľko iniciatív, ktoré sa snažia o vyrovnávanie rozdielov. Jedným z princípov je aj tzv. rozvojová pomoc, alebo v novšom chápaní rozvojová spolupráca. Napriek veľmi významnému pokroku v celosvetovom meradle, ktorý vyzdvihol mnoho miliónov ľudí z absolútnej chudoby, existujú nezvratné dôkazy, že nerovnosť medzi najbohatšími a najchudobnejšími krajinami sveta sa rozširuje. A to treba zmeniť! Potrebujeme si v prvom rade uvedomiť, že náš životný štýl ovplyvňuje nielen život ľudí v našom bezprostrednom okolí. Globalizáciou sa vzdialenosti neuveriteľne skracujú a aj to, ako sa chováme my tu, v západnej Európe, má svoje dôsledky v Afrike, či v Ázii. A to je tiež jeden z dôvodov, prečo máme morálnu povinnosť pomáhať chudobnejšej časti sveta.